Expozice nové hudby 2025, Ivan Šiller a Tomáš Boroš, dramaturgia Daniel Matej
Projekt Daniela Mateja v rámci Expozice nové hudby predstavil viac než dvadsať skladieb reflektujúcich Satieho. Šiller a Boroš preukázali interpretačnú istotu, hravosť a cit pre súdržnosť celku.
Festival Expozice nové hudby patrí už desaťročia k najvýraznejším platformám pre prezentáciu súčasnej hudby v strednej Európe. Tohtoročný ročník priniesol jedinečný projekt slovenského dramaturga Daniela Mateja: koncert Morceaux en forme de poire – Hommage à Erik Satie, v ktorom sa stretlo viac než dvadsať diel reagujúcich na Satieho legendárny opus. O ich realizáciu sa postarali klaviristi Ivan Šiller a Tomáš Boroš.
Program začal originálom – Satieho 3 Morceaux en forme de poire – a pokračoval sériou kompozícií, ktoré ponúkali širokú škálu prístupov. Niektorí skladatelia reagovali priamo, iní voľne či ironicky. James Tenney i Hauke Harder sa pohybovali v analytickej a minimalistickej rovine, Robert Kolář a Gilbert Delor zase evokovali fragmentárnosť a spomienku.
Silné boli slovenské zastúpenia: Tomáš Boroš s harmonickým experimentom, Miroslav Pudlák s humorom, Marek Piaček s remixérskou hravosťou, či Peter Zagar s prídavnou „hruškou“. Martin Smolka priniesol grotesknú zvukovú obraznosť, v ktorej „63 klapovek spadlo, jen to žuchlo“.
Interpretácia dvojice Šiller – Boroš bola jedným z vrcholov večera. Dokázali kombinovať analytický prístup s hravosťou, vytvoriť kontrast medzi presnou rytmickou artikuláciou a voľným, akoby improvizovaným prúdením hudby. V dielach, ktoré vyžadovali extrémnu koncentráciu (napríklad Harder či Rossum), pôsobili s absolútnou istotou, zatiaľ čo v kompozíciách s ironickým alebo groteskným gestom (Smolka, Piaček) nechýbala ľahkosť a nadhľad. Publikum ocenilo práve túto schopnosť premeniť každý kus na svojbytný svet a pritom udržať celkovú dramaturgickú súdržnosť.
Koncert pôsobil dlhý, no pestrosť prístupov a kvalita interpretácie zabránili akémukoľvek stereotypu. Satie sa tu ukázal ako „patrón hry“ – symbol otvorenosti a tvorivosti.
Šiller a Boroš potvrdili, že ich spoločná interpretácia je viac než technická spolupráca: ide o dialóg, v ktorom sa navzájom dopĺňajú, vyvažujú a posúvajú hudbu k novým významom.
Barbora Otrubová