inmusic-logotype-web

Ensemble Ricercata – Říkadla

Home Projekty Práve realizujeme Ensemble Ricercata Ensemble Ricercata – Říkadla
30. augusta 2020, 19:00
Kostol Povýšenia sv. Kríža, Nové Zámky

Interpreti

Helga Varga Bach – soprán 
Ronald Šebesta – klarinet
David Danel – husle, viola
Ivan Šiller – klavír, umelecký vedúci

Program

Darius Milhaud:

Duo Concertant pre klarinet a klavír

Saudades do Brasil pre klavír (výber)

Suita pre husle, klarinet a klavír, op. 175b


Leoš Janáček:

Romanza pre husle a klavír Moravská ľudová poézia v piesňach pre spev a klavír (výber)

Říkadla pre spev, klarinet a klavír


Robert Kolář:

Trio pre husle, klarinet a klavír

 

O podujatí

TVORBA AKO REFLEXIA SVETA, V KTOROM ŽIJEME

Prostredníctvom tvorby skladateľ reaguje na svoje okolie. Prostredie, ktoré ho obklopuje, mu dáva mnohé impulzy. Nevšedné podnety, ktoré sa rozhodne zhudobniť, sú niekedy inšpirované cestovateľskými zážitkami, inokedy ho zas zaujme čosi, čo videl v televízii, v novinách alebo niečo, o čom sa zhováral s priateľmi. Zvyčajne skladateľov osloví najmä to, čo sa najviac odlišuje od bežnej dennej rutiny. V 20. storočí bolo v európskej klasickej hudbe niekoľko osobností, ktoré sa chceli vymaniť z kompozičných štandardov predchádzajúcej epochy 19. storočia. Pri hľadaní nových možností smerovania klasickej hudby sa začali viac zaujímať o ľudovú hudbu a hudbu iných kultúr. Prevzatie rytmických, melodických či harmonických prvkov z týchto hudobných kultúr prinieslo do ich hudby nové elementy a tak rozšírilo zvukové spektrá klasickej kompozície.

Vo Francúzsku rozmýšľal v týchto intenciách Darius Milhaud (1892 – 1974). Na jeho tvorbu malo vplyv detstvo prežité v Provensálsku, dvojročný pobyt v Brazílii a taktiež kontakt so skladateľmi, ktorí tvorili hnutie Les Six – Parížska Šestka. V tomto hnutí chceli odbúrať impresionistické a
wagnerovské hudobné prvky, snažili sa hudbu zjednodušiť a tým ju aktualizovať a priblížiť poslucháčom. Okrem toho na Milhaudove dielo, ktoré dnes budeme počuť, vplýval i pokrok v oblasti výroby nástrojov. Klarinetista Hyacinth Klosé a nástrojár Louis Buffet upravili klapkový systém klarinetu, čím sa rozšíril aj jeho zvukový potenciál najmäv strednom registri a zväčšili sa i tonálne a dynamické možnosti nástroja. Reakciou na tieto vylepšenia je napríklad Suita pre husle, klarinet a klavír, op. 157b (1936), ktorej štyri časti majú kontrastné nálady.

V prvej časti Ouverture môžeme počuť komplikované synkopické latinské rytmy. Divertissement je pokojnejšie, necháva vyniknúť dialóg klarinetu a huslí. Tretia časť Jeu (Hra) je opäť energická, ako búrlivý ľudový tanec. V poslednej časti Introduction et final sa nástroje polytonálne prelínajú pomedzi seba, no neskôr prichádzajú i bluesovo koncipované úseky a vraci sa hravosť.

Rozihrane a zvesela sa začína aj Milhaudove o dvadsať rokov mladšie dielo Duo Concertant (1956) pre klarinet a klavír. V tejto kompozícii klavír raz slúži ako sprievod pre sólový klarinet a raz mu je partnerom, s ktorým vytvára komplikované kontrapunkty. Skladbu otvára i uzatvára veselá melódia odvodená z provensálskych ľudových piesní.

Dielo Saudades do Brasil, op. 67 (1920) vzniklo po návrate z Brazílie.
Presnejšie ide o 12 tancov pre klavír, ktoré sú akoby Milhaudovými nostalgickými spomienkami na jeho dvojročný pobyt v Latinskej Amerike. Jednotlivé tance sú približne dvojminútovými skladbičkami, v ktorých rytmy vychádzajú z brazílskych tancov a melódie z tamojších ľudových
a populárnych piesní. Každá časť je venovaná jednému z Milhaudových priateľov, posledná konkrétne literátovi Paulovi Claudelovi, vďaka ktorému sa Milhaud do Brazílie dostal.

V susednom Česku reagoval o čosi skôr na ľudovú hudbu skladateľ a zberateľ piesní Leoš Janáček (1854 – 1928). Nakoľko študoval v Lipsku a Viedni, mal dobrý prehľad o aktuálnych skladateľských trendoch. Počas nemeckých štúdií mal Janáček za úlohu skomponovať tri Romance pre husle a klavír. Nakoniec medzi 27. októbrom a 17. novembrom 1879 skomponoval až sedem Romancí, no do dnešných dní sa zachovala len jediná, ktorú objavili až v roku 1930 v brnianskych archívoch. Romance, JW VII/3 (1879) mala premiéru v Ivančiciach v roku 1904.

Celoživotne však Janáčka fascinovala ľudová hudba, ktorá preňho bola bezodnou studnicou nápadov. Od ľudových tvorcov odpozoroval melodické i harmonické konštrukcie a podrobne sa zaoberal i rytmom reči, čoho dôkazom je jeho „nápěvková teória“, ktorú uplatňoval vo svojich dielach (napr. opera Její pastorkyňa). Janáčkova vokálna tvorba sa s veľkou obľubou vyskytuje na svetových koncertných pódiách dodnes. Krkolomné české slová sa neváhajú naučiť i cudzokrajní interpreti, po Janáčkovi je jednoducho veľký dopyt. Jeho zberateľskú aktivitu v oblasti ľudovej kultúry dokumentuje dielo Moravská lidová poesie v písních, JW V/2, ktorú tvorí 53 úprav ľudových piesní. Skladateľ na cykle pracoval deväť rokov (1892 – 1901), pričom piesne vyšli postupne v dvoch celkoch (najskôr 15 piesní pre spev a klavír a v roku 1901 zvyšných 38). Janáček si vyberal rôzne námety zo života – od svadby, cez nešťastnú lásku až po lásku naplnenú. Cyklus sa tak skrz spleť emócií, ktoré treba vyjadriť, stáva pre speváka veľkou výzvou. Za vznikom cyklu Říkadla, JW V/16 (1926) je trochu iný príbeh. Dnes Říkadla existujú vo viacerých verziách –
nástrojových a speváckych obsadeniach, no pôvodne boli určené pre spev, klarinet a klavír, a takto zaznejú aj dnes. Janáčka k práci inšpirovali detské riekanky, ktoré vychádzali v Lidových novinách aj s obrázkami českých výtvarníkov (Lada, Sekora, Halla). Skladateľ mal pôvodne v pláne počas koncertu tieto obrázky premietať, no vtedajšia technika skomplikovala túto ideu. Texty piesní odhaľujú čisté mysle detí, ktoré vnímajú svet z inej perspektívy. Vtip textov sa presúva do melódií a rytmov spevu aj sprievodných nástrojov, čím Janáček verne kopíruje spontánne prejavy najmenších. 


Najmladším skladateľom, ktorého tvorbu dnes budeme počuť, je Robert Kolář, ktorý je v hudobníckom svete známy najmä ako muzikológ-publicista. Dlhé roky pôsobí v časopise Hudobný život, v ktorom prináša svoje postrehy z hudobného diania na Slovensku. Niektorí ho môžu poznať i ako člena skupiny Voľný pád, kde zastáva post hráča na trúbke. V poslednom období sa Kolář intenzívnejšie venuje kompozícii. Čo ovplyvňuje jeho tvorbu? Uvidíme. Po dnešnom koncerte a vypočutí jeho Tria v tom budeme mať určite jasnejšie.
Kristína Gotthardt