Ensemble Ricercata – Komorný koncert v Žiline

O podujatí

U Erika Satieho patrí piesňová a klavírna tvorba k jeho kľúčovým. Na koncerte zazneli piesne zo zbierok Trois mélodies (Tri melódie) z r. 1887, Trois autres melodies (Tri ďalšie melódie, 1886 – 1906) a Ludions pre hlas a klavír (alebo organ) bol skomponovaný v r. 1923.
Zaznela aj skladba Gymnopédia č. 1, ktorá bola prvýkrát publikovaná v časopise La Musique des familles v lete v r. 1888 spolu s časťou básne Les Antiques francúzskeho básnika J. P. Contamine de Latour. Nezvyčajný názov skladby pochádza zo starého gréckeho slova Gymnopaedia. Týmto slovom sa označovali slávnosti, ktoré sa konali každoročne v Sparte a na ktorých predvádzali nahí mladí bojovníci svoje atletické a bojové schopnosti prostredníctvom rituálneho tanca. Satieho Gymnopédie sú krátke, meditatívne „atmosférické“ diela, písané v 3⁄4 takte, v ktorých figuruje jedna základná, neustále sa opakujúca téma. Svojím pokojným plynutím a nezaťažujúcim charakterom predznamenávajú vznik ambientnej hudby.
Andrea Bálešová

Claude Debussy skomponoval skladbu Premiére Rhapsodie (Prvá rapsódia) pre klarinet v roku 1910 ako Rapsódiu pre klarinet a klavír. Dielo, často uvádzané aj vo verzii pre klarinet a orchester (z r. 1911), vzniklo na objednávku parížskeho konzervatória, ktoré si želalo vytvoriť skladby pre klarinet – jednu ako prednesovú a jednu určenú pre hru z listu. Debussy skomponoval dve diela – klarinetovú rapsódiu a skladbu Petite Pièce pre klarinet a klavír. Skladateľ v snahe maximálne využiť zvukové možnosti klarinetu spolupracoval pri komponovaní s popredným francúzskym klarinetistom Prosperom Mimartom. Výsledok Debussyho potešil.„Je to jeden z najroztomilejších kúskov, aké som zložil“, vyhlásil radostne po vypočutí skladby. V žánri klarinetových koncertných diel je to novátorské dielo, ktoré znamenalo veľký prínos do klarinetovej literatúry. Skladba má voľnú formu, často dochádza k striedaniu tempa a nálady, melodika miestami pripomína Faunovo popoludnie, inokedy je ostrá a dynamická, s väčšími kontrastmi, práca s harmóniou je odvážna. Debussy zbavuje klavír perkusívneho zvuku, usiluje sa o to, aby tóny klavíra v jeho kompozíciách vyznievali tak, akoby klavír nebol kladivkovým nástrojom a hráč sa dotýkal priamo strún. „Nemám rád klavírne koncerty Mozarta, no priam nenávidím koncerty Beethovenove“, vyjadril sa raz v tejto súvislosti. K svojmu cieľu sa dopracoval i pomocou nového spôsobu používania klavírnych pedálov. Týmito myšlienkami významne ovplyvnil vývoj klavírnej hry a štýlu, ako sa to predtým podarilo azda len Chopinovi. Všetky tieto atribúty Debussyho tvorby môžeme pozorovať aj v skladbe Premiére Rhapsodie. V orchestrálnej verzii je zaujímavá súhra orchestra a klarinetu, ktorý niekedy vystupuje do popredia, inokedy je rôzne kombinovaný s inými nástrojmi. Andrea Bálešová
Komornej vokálnej tvorbe sa začal Debussy venovať už počas svojho štúdia na parížskom konzervatóriu. Jeho samostatné piesne aj vokálne cykly vznikali na texty básnikov predchádzajúcej generácie i súčasníkov. K obľúbeným autorom patrili Verlaine, Bilitis, Villon, Mallarmé, Baudelaire. Dnes ponúkaný výber piesní je akousi moza- ikou vokálnej tvorby v rozmedzí rokov 1880 až 1915. Pieseň Apparition: La lune s’at- tristait... (Zjavenie: Mesiac smútil...) vznikla v r. 1884 na slová Stéphana Mallarmého, ktorého báseň Prélude à l’Après-midi d’un faune bola Debussymu inšpiráciou aj k napísaniu jeho slávneho Faunovho popoludnia. Slová piesne Noël des enfants qui n’ont plus de maisons (Vianoce detí bez domova) pochádzajú od samotného autora. Boli písané v predvianočnom období a vyjadrujú hnev nad situáciou, ktorú jeho rodine priniesla nemecká okupácia. Skladateľ v texte žiada, aby Nemcom nebol dopriaty príjemný sviatočný čas. Je to hnevlivá báseň, ktorá zároveň odráža francúzsku neznášanlivosť voči útoku na ich krajinu. Debussy, ktorý v tom čase zároveň začínal bojovať so zákernou rakovinou, bol opakovane nútený sťahovať sa so svojou rodinou, aby sa vyhli bojom. Náklady na lekárske ošetrenie a časté sťahovanie zvyšovali jeho už beztak vysoké dlhy. Pieseň je vyjadrením osobnej frustrácie a zároveň je poslednou, ktorú napísal. Ľúbostná pieseň Aimons-nous et dor- mons: Aimons-nous et dormons, sans songer au reste du monde (Milujme a spime: Milujme a spime, bez premýšľania o zvyšku sveta) na texty básnika Théodore de Banville pochádza z r. 1881. Túto pieseň písal s konkrétnou myšlienkou na vynikajúcu speváčku a umelkyňu Madamme Vasnier, s ktorou sa stretol počas svojho pôsobenia ako korepetítor v Paríži. Poetický text piesne Beau Soir: Lorsque au soleil couchant les rivières sont roses (Krásny večer: Keď slnko zapadá, rieky sú ružové) napísal Paul Bourget. Pieseň pochádza ešte z Debussyho raného tvorivého obdobia (okolo r. 1877 – 1880). Pieseň Nuit d’étoiles (Hviezdna noc) patrí k Debussyho najznámejším a najhrávanejším. Zhudobňuje text francúzskeho symbolistu Théodore de Banville z r. 1880. Pieseň dokonale reprezentuje Debussyho raný piesňový štýl a je priamym dôkazom toho, ako príroda a literatúra inšpirovali mladých umelcov v tvorbe. Originálna báseň má 4 strofy, Debussy zhudobnil tretiu z nich. Klavírny sprievod imituje harfu spomínanú v prvej strofe básne, zatiaľ čo hlas rozpráva príbeh o stratenej láske.
Andrea Bálešová

 Robert Kolář: "Iavnana v gruzínčine znamená „uspávanka“. Je to adaptácia ľudovej uspávanky v západogruzínskom megrelskom jazyku pre husle, klarinet a klavír, ktorá vznikla na jeseň 2015 pre projekt Kompozičného laboratória venovaný novým slovenským dielam s rovnakým nástrojovým obsadením ako Kontrasty Bélu Bartóka. Mal som už dokončenú inú skladbu, bližšie odkazujúcu na Bartóka, keď nás všetkých zastihla správa, že v Rejkjavíku zomrel Juraj Kušnierik. S ňou prišiel aj okamžitý podnet napísať niečo celkom iné. Voľba akosi aicky padla na krásnu pieseň pre ženský trojhlas a brnkací nástroj, ktorú som poznal z interpretácie gruzínskej ženskej skupiny Sathanao – ako na symbolickú spomienku na náš posledný rozhovor s Jurajom, počas ktorého mi navrhol spoločne pripraviť rozhlasovú reláciu venovanú gruzínskej literatúre a hudbe. Nápad sa už nepodarilo uskutočniť; naše cesty sa zakrátko rozišli: tá Jurajova viedla na Island, moja do Tbilisi…"