Cyklus koncertov Ensemble Ricercata v Slovenskom rozhlase je ako súčasť hudobného života Bratislavy už osvedčenou entitou.
Nie je preto prekvapením, že pozvánku na prvé tohtoročné podujatie zo spomínanej série (s názvom Wings) prijal slušný počet zapálených poslucháčov. Letný podvečer v príjemne vychladenom prostredí Veľkého koncertného štúdia Slovenského rozhlasu hudobne naplnil výber komorných kompozícií z dielne Tomáša Boroša. Skladateľ a klavirista je verejnosti známy najmä ako inovatívny pedagóg či erudovaný redaktor rádia Devín. Široké spektrum Borošových hudobných aktivít sa výrazne podpisuje aj na charaktere jeho skladieb. Preferuje skôr menšie plochy, na ktorých buď kreatívne reflektuje a tvorivo elaboruje často triviálne hudobné štruktúry, alebo tvorí zaujímavé hudobné koláže. Používa na to vo väčšine prípadov eklektický výber nástrojov a ich kombinácií.
Koncert odštartoval sám autor sólovou klavírnou Meditáciou pre Tadeáša Salvu. Dielo, rekonštruované zo spomienok na skladbu napísanú v časoch súkromných hodín u Salvu, ktorej notový záznam sa však stratil, je vzhľadom na svoju krátku minutáž skôr hudobným aforizmom než meditáciou. Na obmedzenom časovom úseku však dokázal Boroš vyjadriť viacero vysoko kontrastných polôh, vzdialene pripomínajúcich Salvovu poetiku.
Experiment s názvom Hudba pre toy piano by sa mohol považovať za takmer ligetiovskú štúdiu radikálneho obmedzenia, v tomto prípade vyplývajúceho z daností samotného nástroja. Sonáta C7 pre klavír a elektrický klavír je pokusom o konštrukciu konvenčnej formy pre nekonvenčné obsadenie. Na elektrickom klavíri použil Boroš zvuky čembala a organu. V jednom momente na tomto nástroji zadržal pomocou závažia súzvuk a pridal sa k Ivanovi Šillerovi v štvorručnej hre na akustickom klavíri. Najsilnejšou stránkou skladby bola bezpochyby nápaditosť a skvelá súhra dvoch klaviristov.
V interpretácii diela Pantomíma zvuku pre gitaru a klavír štvorručne sa k Borošovi a Šillerovi pridal Ondrej Veselý. Autor túto skladbu pôvodne komponoval ešte počas štúdia u Vladimíra Bokesa, čo do veľkej miery vysvetľuje povahu jej štýlu. Opäť možno pochváliť najmä interpretačnú zručnosť a pedantné naštudovanie pomerne komplikovaného hudobného materiálu.
Päť diatonických prelúdií v Borošovej interpretácii a Intervaly a tóniny v podaní Ivana Šillera sú diela, v ktorých sa najviac prejavila skladateľova pedagogická nátura. Z niekoľkých elementárnych nápadov sa mu podarilo skonštruovať zaujímavé štúdie, v princípe pripomínajúce Debussyho zbierku prelúdií. Text Rhapsody pre vyšší hlas a dva klavíry bol z hľadiska kreativity najzaujímavejšou kompozíciou koncertu. Autorove skúsenosti hudobného redaktora a jeho fascinácia rytmikou reči v spojení so sčasti improvizačným charakterom diela a jeho kolážovitou štruktúrou umožnili vznik skvelej skladby.
Podobné východiská už Boroš v minulosti zužitkoval pri komponovaní Radio Symphony. V tomto kontexte sa na obzore možno črtá jedinečný cyklus. Takýto druh kompozície je vždy trochu riskom a na interpretačnom úspechu mala do veľkej miery podiel skvelá speváčka Eva Šušková, ktorá podobne ako Ondrej Veselý s dvojicou klaviristov skvelo komunikovala. V priebehu koncertu si bolo možné všimnúť postupné narastanie dynamiky, ktoré vyvrcholilo záverečnými mohutnými Gestures pre dva klavíry a bicie nástroje ovládané klaviristami. Skladba najvýraznejšie zo všetkých čísel programu podlieha klasickej estetike a obsahuje i prvky modernej zvukomalebnosti, dokreslené efektmi bicích nástrojov. Pestrý nový prírastok koncertného cyklu Ensemblu ricercata teda opäť nesklamal a ako poslucháča ma drží vo zvedavom očakávaní, čo príde ďalej.
29. 6. 2024
Bratislava, Veľké koncertné štúdio SRO
Tomáš Boroš, Ivan Šiller, Eva Šušková, Ondrej Veselý
dramaturgia: Boroš
Nie je preto prekvapením, že pozvánku na prvé tohtoročné podujatie zo spomínanej série (s názvom Wings) prijal slušný počet zapálených poslucháčov. Letný podvečer v príjemne vychladenom prostredí Veľkého koncertného štúdia Slovenského rozhlasu hudobne naplnil výber komorných kompozícií z dielne Tomáša Boroša. Skladateľ a klavirista je verejnosti známy najmä ako inovatívny pedagóg či erudovaný redaktor rádia Devín. Široké spektrum Borošových hudobných aktivít sa výrazne podpisuje aj na charaktere jeho skladieb. Preferuje skôr menšie plochy, na ktorých buď kreatívne reflektuje a tvorivo elaboruje často triviálne hudobné štruktúry, alebo tvorí zaujímavé hudobné koláže. Používa na to vo väčšine prípadov eklektický výber nástrojov a ich kombinácií.
Koncert odštartoval sám autor sólovou klavírnou Meditáciou pre Tadeáša Salvu. Dielo, rekonštruované zo spomienok na skladbu napísanú v časoch súkromných hodín u Salvu, ktorej notový záznam sa však stratil, je vzhľadom na svoju krátku minutáž skôr hudobným aforizmom než meditáciou. Na obmedzenom časovom úseku však dokázal Boroš vyjadriť viacero vysoko kontrastných polôh, vzdialene pripomínajúcich Salvovu poetiku.
Experiment s názvom Hudba pre toy piano by sa mohol považovať za takmer ligetiovskú štúdiu radikálneho obmedzenia, v tomto prípade vyplývajúceho z daností samotného nástroja. Sonáta C7 pre klavír a elektrický klavír je pokusom o konštrukciu konvenčnej formy pre nekonvenčné obsadenie. Na elektrickom klavíri použil Boroš zvuky čembala a organu. V jednom momente na tomto nástroji zadržal pomocou závažia súzvuk a pridal sa k Ivanovi Šillerovi v štvorručnej hre na akustickom klavíri. Najsilnejšou stránkou skladby bola bezpochyby nápaditosť a skvelá súhra dvoch klaviristov.
V interpretácii diela Pantomíma zvuku pre gitaru a klavír štvorručne sa k Borošovi a Šillerovi pridal Ondrej Veselý. Autor túto skladbu pôvodne komponoval ešte počas štúdia u Vladimíra Bokesa, čo do veľkej miery vysvetľuje povahu jej štýlu. Opäť možno pochváliť najmä interpretačnú zručnosť a pedantné naštudovanie pomerne komplikovaného hudobného materiálu.
Päť diatonických prelúdií v Borošovej interpretácii a Intervaly a tóniny v podaní Ivana Šillera sú diela, v ktorých sa najviac prejavila skladateľova pedagogická nátura. Z niekoľkých elementárnych nápadov sa mu podarilo skonštruovať zaujímavé štúdie, v princípe pripomínajúce Debussyho zbierku prelúdií. Text Rhapsody pre vyšší hlas a dva klavíry bol z hľadiska kreativity najzaujímavejšou kompozíciou koncertu. Autorove skúsenosti hudobného redaktora a jeho fascinácia rytmikou reči v spojení so sčasti improvizačným charakterom diela a jeho kolážovitou štruktúrou umožnili vznik skvelej skladby.
Podobné východiská už Boroš v minulosti zužitkoval pri komponovaní Radio Symphony. V tomto kontexte sa na obzore možno črtá jedinečný cyklus. Takýto druh kompozície je vždy trochu riskom a na interpretačnom úspechu mala do veľkej miery podiel skvelá speváčka Eva Šušková, ktorá podobne ako Ondrej Veselý s dvojicou klaviristov skvelo komunikovala. V priebehu koncertu si bolo možné všimnúť postupné narastanie dynamiky, ktoré vyvrcholilo záverečnými mohutnými Gestures pre dva klavíry a bicie nástroje ovládané klaviristami. Skladba najvýraznejšie zo všetkých čísel programu podlieha klasickej estetike a obsahuje i prvky modernej zvukomalebnosti, dokreslené efektmi bicích nástrojov. Pestrý nový prírastok koncertného cyklu Ensemblu ricercata teda opäť nesklamal a ako poslucháča ma drží vo zvedavom očakávaní, čo príde ďalej.
29. 6. 2024
Bratislava, Veľké koncertné štúdio SRO
Tomáš Boroš, Ivan Šiller, Eva Šušková, Ondrej Veselý
dramaturgia: Boroš