Ivan Šiller a jeho výnimočný dialóg dvoch epoch
V utorok 19. novembra 2024 sa v komorných priestoroch Múzea Vojtecha Löfflera v Košiciach uskutočnil klavírny recitál Ivana Šillera. Tento renomovaný slovenský klavirista pripravil program, ktorý spájal dve odlišné epochy klavírnej hudby – velikána hudby 19. storočia, Fryderyka Chopina a súčasného ukrajinského skladateľa Valentina Silvestrova. Program zostavil z 3 Bagatel, Op. 1 od Silvestrova a kompletného cyklu slávnych 24 prelúdií, Op. 28 Fryderika Chopina.
Valentin Silvestrov je známy svojimi meditatívnymi kompozíciami, ktorých hĺbka spočíva v jednoduchosti. Jeho Bagately sú dokonalým príkladom tejto filozofie. Ako uvádzajú samotné poznámky skladateľa, „Bagately nie sú ideologicky zaťažené a tvoria sa v momente.” Práve tento okamžitý tvorivý akt priniesol Ivan Šiller publiku so zážitkovou autenticitou. V jeho interpretácii ožívali Silvestrovove melodické línie s nádychom nostalgie a meditácie. Hoci ide o skladby, ktoré technicky zvládne zahrať takmer každý klavirista, Šiller im vdýchol unikátnu poetickú hodnotu. Publikum vnímalo ich priezračnosť a jemnosť ako hlboký kontrast k ich minimalistickému základu. Silvestrovov deklamačný charakter a zvláštny pokoj vo svojej hudbe našli pod rukami Šillera dokonalý prejav.
Druhá, väčšia polovica koncertu patrila Fryderykovi Chopinovi, ktorého 24 prelúdií, Op. 28 predstavuje vrchol klavírnej tvorby 19. storočia. Tento cyklus, ktorý vznikol v rokoch 1838–1839 na ostrove Malorka, spája dramatickú dramaturgiu s štruktúrou prechádzajúcou všetkými tóninami kvintového kruhu. Chopin v týchto dielach kombinoval inšpíráciu Bachovým Dobre temperovaným klavírom a zároveň vytvoril autonómne klavírne miniatúry, ktoré vynikajú emocionálnou intenzitou. Ivan Šiller pristúpil k prelúdiám s inovatívnym pohľadom. Svojou interpretáciou sa snažil poslucháčom sprostredkovať pocit, akoby tieto diela počúl prvýkrát. Hral ich s rovnakou zvedavosťou a precítenosťou, ako by interpretoval súčasné skladby. Hrejivý basový register klavíra dodal dielam na dramatickosti a vytvoril kontrast medzi naliehavosťou prelúdia d mol a éterickosťou prelúdia D dur. Najväčšmi vynikli technicky náročné pasáže, ktoré v Šillerovom podaní pôsobili nenútene a prirodzene.
Spojenie hudby Chopina a Silvestrova v jednom koncerte nebolo len dramaturgickou kuriozitou. Ivan Šiller poukázal na to, ako si tieto dva svety klavírnej hudby dokážu navzájom odpovedať. Chopinove prelúdiá, plné romantickej vášne a lyrickosti, predstavovali dokonalý kontrapunkt k introspektívnym Silvestrovovým Bagatelám. Tento dialóg však nebol o protikladoch, ale o jednote v schopnosti hudby zachytiť okamihy nadčasovej krásy. Ivan Šiller dokázal, že interpretácia nie je len o technickej dokonalosti, ale o schopnosti vniesť do diela nový pohľad a nadchnúť publikum. Jeho schopnosť prezentovať známe diela s pocitom čerstvého objavu a zároveň vniesť do hudby introspektívnu hĺbku robí z neho interpreta špičkovej úrovne. Početné publikum odchádzalo s pocitom, že bolo svedkom niečoho výnimočného – stretnutia dvoch géniov a interpreta, ktorý im vdýchol život.
Juraj Beráts
V utorok 19. novembra 2024 sa v komorných priestoroch Múzea Vojtecha Löfflera v Košiciach uskutočnil klavírny recitál Ivana Šillera. Tento renomovaný slovenský klavirista pripravil program, ktorý spájal dve odlišné epochy klavírnej hudby – velikána hudby 19. storočia, Fryderyka Chopina a súčasného ukrajinského skladateľa Valentina Silvestrova. Program zostavil z 3 Bagatel, Op. 1 od Silvestrova a kompletného cyklu slávnych 24 prelúdií, Op. 28 Fryderika Chopina.
Valentin Silvestrov je známy svojimi meditatívnymi kompozíciami, ktorých hĺbka spočíva v jednoduchosti. Jeho Bagately sú dokonalým príkladom tejto filozofie. Ako uvádzajú samotné poznámky skladateľa, „Bagately nie sú ideologicky zaťažené a tvoria sa v momente.” Práve tento okamžitý tvorivý akt priniesol Ivan Šiller publiku so zážitkovou autenticitou. V jeho interpretácii ožívali Silvestrovove melodické línie s nádychom nostalgie a meditácie. Hoci ide o skladby, ktoré technicky zvládne zahrať takmer každý klavirista, Šiller im vdýchol unikátnu poetickú hodnotu. Publikum vnímalo ich priezračnosť a jemnosť ako hlboký kontrast k ich minimalistickému základu. Silvestrovov deklamačný charakter a zvláštny pokoj vo svojej hudbe našli pod rukami Šillera dokonalý prejav.
Druhá, väčšia polovica koncertu patrila Fryderykovi Chopinovi, ktorého 24 prelúdií, Op. 28 predstavuje vrchol klavírnej tvorby 19. storočia. Tento cyklus, ktorý vznikol v rokoch 1838–1839 na ostrove Malorka, spája dramatickú dramaturgiu s štruktúrou prechádzajúcou všetkými tóninami kvintového kruhu. Chopin v týchto dielach kombinoval inšpíráciu Bachovým Dobre temperovaným klavírom a zároveň vytvoril autonómne klavírne miniatúry, ktoré vynikajú emocionálnou intenzitou. Ivan Šiller pristúpil k prelúdiám s inovatívnym pohľadom. Svojou interpretáciou sa snažil poslucháčom sprostredkovať pocit, akoby tieto diela počúl prvýkrát. Hral ich s rovnakou zvedavosťou a precítenosťou, ako by interpretoval súčasné skladby. Hrejivý basový register klavíra dodal dielam na dramatickosti a vytvoril kontrast medzi naliehavosťou prelúdia d mol a éterickosťou prelúdia D dur. Najväčšmi vynikli technicky náročné pasáže, ktoré v Šillerovom podaní pôsobili nenútene a prirodzene.
Spojenie hudby Chopina a Silvestrova v jednom koncerte nebolo len dramaturgickou kuriozitou. Ivan Šiller poukázal na to, ako si tieto dva svety klavírnej hudby dokážu navzájom odpovedať. Chopinove prelúdiá, plné romantickej vášne a lyrickosti, predstavovali dokonalý kontrapunkt k introspektívnym Silvestrovovým Bagatelám. Tento dialóg však nebol o protikladoch, ale o jednote v schopnosti hudby zachytiť okamihy nadčasovej krásy. Ivan Šiller dokázal, že interpretácia nie je len o technickej dokonalosti, ale o schopnosti vniesť do diela nový pohľad a nadchnúť publikum. Jeho schopnosť prezentovať známe diela s pocitom čerstvého objavu a zároveň vniesť do hudby introspektívnu hĺbku robí z neho interpreta špičkovej úrovne. Početné publikum odchádzalo s pocitom, že bolo svedkom niečoho výnimočného – stretnutia dvoch géniov a interpreta, ktorý im vdýchol život.
Juraj Beráts